Program a vstupenky

Predstavenie v rámci programu Slovenskej tanečnej platformy.

Tanečné predstavenie vytvorené pre umelecký súbor Divadla Štúdio tanca maďarským choreografom Lászlóm Fülöpom, ktorý túto spoluprácu využil ako možnosť hlboko sa zamyslieť a reflektovať situáciu a stav, v ktorých sa civilizácia, Zem, Vesmír momentálne nachádzajú. Ako východisko pre svoju reflexiu berie pozorovanie tela, ktoré na dané udalosti vedome či nevedome reaguje. Súbor týchto reakcií určil ako základ pre umelecké vyjadrenie prostredníctvom inscenácie Na horizonte bez návratu.

choreografia: László Fülöp

hudba: Vince Varga

asistent dramaturgie: Zebastián Méndez Marín

svetelný dizajn: Ján Čief

scénografia a kostýmy: Ivana Macková

účinkujú – umelecký súbor DŠT: Tibor Trulik, Michaela Mirtová, Jason Yap, Diego Álvarez Sanóu, Indira Chamalé Ortiz, Cindy Ng

At the horizon of no return (Na horizonte bez návratu) / trailer SK from Divadlo Štúdio tanca on Vimeo.

Bývalá členka Divadla Štúdio tanca Isabel Paladin pripravila projekt s aktuálnou členkou súboru Michaelou Mirtovou. Isabel absolvuje v Divadle Štúdio tanca rezidenčný pobyt, ktorého výsledkom bude verejná prezentácia projektu Come Verde ongoing.

Umelkyňa pracuje na vytvorení site-specific predstavení, v ktorom diváci prechádzajú cestou spojenia s prírodou a vlastnou existenciou súčasnosti. Súčasťou projektu je umelecké cvičenie vychádzajúce z Tai (úzke spojenie s prírodou). Come Verde ongoing sa zameriava na vzťah medzi ľudskými telami a rastlinami. Cieľom je priblížiť vnímanie ľudských činov tým, ktoré sú vo svete rastlín.

Rastliny? Nič lepšie pre inšpiráciu na zemi!

Tvoríme pre divákov a svoje umenie chceme dostať čo najbližšie k ľuďom. Formát QUAKE prenáša Divadlo Štúdio tanca do nových, nedivadelných priestorov. Ukazujeme, že tanec presahuje hranice svojej disciplíny, svojej domácej scény. Prekvapujeme divákov a samých seba. Quake sú kratšie formáty vytvorené priamo členmi umeleckého súboru divadla a vychádzajú z ich dramaturgického a choreografického konceptu.

Uvidíte:
Heart Habitus / Cindy Ng (sólo)
MaD / Tibor Trulik (účinkujú Michaela Mirtová a Diego Álvarez Sanóu)
Oquedad / Indira Chamalé (sólo)

Prečo by ste to mali vidieť podľa dramaturgov festivalu

Naši tanečníci dostali možnosť prebúrať steny divadla a vyskočiť so svojou tvorbou von, priamo medzi vás divákov. Možete stretnúť tanec tam, kde by ste ho nečakali, na chvíľu zastaviť svoj bežný rytmus dňa a nechať sa uniesť. 

Soft Spot je experimentálne fyzické predstavenie zrodené v spolupráci slovenských tanečníc Martiny Hajdyla, Soni Ferienčíkovej a maďarskej choreografky Adrienn Hód. Prostredníctvom improvizácie a výskumu fyzického tela skúmajú vzťah práve medzi telom, osobnosťou a významom. Čo vnímame, keď sa pozrieme na ľudské telo? Čo nám hovorí tvár, gesto, postavenie a pohyb tela? Ako komunikujeme prostredníctvom tela s ostatnými? Soft Spot sa pohráva s rozostieraním ľudských vlastností, pýta sa, čo nás ako ľudí definuje a obzerá sa po akomsi skrytom citlivom “mäkkom mieste” vo vnútri nás samotných.

Choreografia: Adrienn Hód 
Tvorba a interpretácia: Martina Hajdyla, Soňa Ferienčíková
Hudobný skladateľ: Ábris Gryllus 
Dramaturgia: Ármin Szabó-Székely
Pohybová spolupráca: Márcio Kerber Canabarro 
Vizuálna spolupráca: Mária Júdová 
Kostýmy: Lucia Škandíková 
Svetelný design: Tomáš Morávek 
Technická podpora: Daniel Kozlík

Prečo by ste to mali vidieť podľa dramaturgov festivalu

Projekt napĺňa doslova festivalový slogan “ dance for every body”. Na javisku vidíme telá dvoch tanečníc so zahalenou tvárou. Choreografka tak chce zacieliť fokus diváka na dve telá, ktoré oslobodzuje od gendru, politického znaku, osobnej identity. V predstavení vidíme telá dvoch technicky zdatných tanečníc, telá vyčerpávané urputným pohybom, pozorujeme zápas, ale aký? Koho voči čomu? V akej súvislosti? To už zostáva na nás divákoch.   

Vo workshope choreografky a performerky Antoinette Helbing si budeme rozširovať svoje vnímanie toho, čo je alebo by mohlo byť smiešne. Smiech je forma predjazykovej komunikácie a preto je v človeku hlboko zakorenený – bez ohľadu na kultúrne alebo sociálne zázemie. Náš individuálny smiech formujeme a neustále pretvárame počas celého nášho života a tým si v podstate hromadíme zbierku choreografií smiechu. Počas posledných piatich rokov Antoinette neustále skúmala smiech ako fyzickú aktivitu. Počas workshopu budeme skúšať smiech navodiť bezdôvodone, bude v centre našej pozornosti.
Dostaneme sa do stavu čistého a úprimného smiechu!

Na workshop je obmedzená kapacita 15 osôb. Je určený pre širokú verejnosť.

Los Informals je divoké duo s nespútanou energiou kombinujúce perfomance, divadlo, tanec. Stretnete ich v rôznych situáciách a priestoroch v priebehu festivalu. Kedy sme my sami hercami, v akej situácii hráme naše role? Kto je herec a kto divák? 

Filmy a diskusia s autormi

Zákulisie práce na tanečných filmoch. Autori opíšu vznik filmu As Above So Below – od vývoja, cez produkciu až po postprodukciu.

Igor Smitka predstaví aj svoje predošlé projekty, plus napovie o filmoch, ktoré sa chystajú. Igor Smitka je slovenský kameraman a režisér pracujúci v oblasti filmu, umenia a reklamy. Film využíva ako nástroj empowermentu, ktorý mu dáva možnosť rozprávať príbehy zaujímavých jednotlivcov alebo menšín, ktoré by inak zostali nepovšimnuté.

Bao Miro (v tanečnom svete fungujúci aj pod menom Spunkey BKP) je tanečník, choreograf a režisér pôsobiaci v Bratislave. Snaží sa spájať estetiku a životný štýl inšpirovaný hip-hopom a afro-americkou kultúru so svojimi rómskymi koreňmi. Ako tanečník a chreograf hľadá prienik medzi street-dance štýlmi a svetom abstraktného umenia a fashion. 

„Dotýkam sa zvnútra neistoty. Nie je až tak silná, tuhá, ale vie mi obmedziť ostrý pohľad na svet. Núti ma pozrieť sa priamo do seba a pohladiť sa zvnútra. Orgány, steny vnútorného človeka.”

Autorská inscenácia o istote rodiacej sa v neistotách. Dvaja ľudia. Dva svety neistoty. Vnútorné autentické aj rozporuplné spôsoby spolunažívania istoty a neistoty v živote jednotlivca. Putovaním scénami diváci odhaľujú ich rozličné podoby.

„Mám túžbu plniť si sny, ktoré moje okolie spochybňuje. A vzápätí sa ich dobrovoľne vzdať. Len aby dobre bolo. Aby boli všetci spokojní.“

Inscenačný tím:

Performeri: Emma Tomková, Zuzana Garaiová, Jozef Eduard Masarik
Réžia, dramaturgia: Mária Piatriková
Scénografia, dramaturgia: Jozef Eduard Masarik
Dramaturgia, foto, video: Stanislav Piatrik
Choreografia: Lívia Balážová MM
Hudba: Alžbeta Malovcová

Prečo by ste to mali vidieť podľa dramaturgov festivalu

Zaujalo nás, že umelci vychádzajúci z divadelného prostredia sa odhodlali skúmať svoje fyzické možnosti, skúmať nejasnú hranicu medzi perfomativitou a tancom, použiť svoje tanečne netrénované telá k umeleckému prejavu v rámci fyzickej akcie. Prijali našu výzvu a my sme prijali ich.  Nie sme tanečný festival pre tanečníkov, ale tanečný festival pre tanec. 

Vyskúšajte odvážne nápady, riešte neočakávané situácie, zlyhajte bez strachu… Tento workshop vás vyzve, aby ste sa postavili svojim vnútorným démonom a vystúpili zo svojej komfortnej zóny. Pretože Los Informalls sú presvedčení o tom, že potrebujeme viac miest a príležitostí, kde sa môžeme uvoľniť, zabaviť a stratiť hlavu:

„Keby všetci viac tancovali, svet by bolo lepšie miesto“.

Techniky, nástroje a prístupy, ktoré používajú, boli vyvinuté na základe ich dlhoročných skúseností s improvizáciou a javiskovým vystupovaním. Poskytujú príjemné a bezpečné prostredie, kde si každý môže vyskúšať tanec bez posudzovania. Tréning zahŕňa rôzne prvky od čistej telesnosti tanca, kontaktnej improvizácie a akrobacie až po hudbu, spev alebo divadlo.

Workshop sa bude konať počas 2 dní.

Vstupné: 10€ za jeden deň workshopu, 15€ za oba dni.

Projekt “Tričko a džínsy” Kataríny Zagorski je predstavenie v otvorenom priestore, do ktorého môže vstúpiť akýkoľvek tanečník za podmienky, že má na sebe tričko a džínsy. Tento kostým môže obsahovať manifest, motto alebo informáciu, ktorú chce tanečník počas svojho tanca verejne komunikovať.  

Projektom “Tričko a džínsy” chceme pritiahnuť pozornosť obyvateľov mesta a upriamiť ju na tanec – improvizovaný výstup tanečníkov zúčastňujúcich sa na dobrovoľnej báze. Manifestujeme ním tanec ako bytostný prejav človeka v prirodzenom prostredí miesta, kde žije a tiež konkrétnu osobnosť tanečníka komunikovanú cez jeho tanec a jeho kostým – tričko a džínsy.

Ako to bude prebiehať: 

>>> Tanečník tancuje svoj tanec na určenom mieste v sprievode živej hudby, pokým ho na ňom nevystrieda iný tanečník. Keď ho iný tanečník strieda, určené miesto musí opustiť, na mieste môže byť vždy iba jeden tancujúci tanečník. Ďalší tanečníci čakajúci na svoj výstup tvoria zároveň spolu s ostatnými prizerajúcimi sa publikum predstavenia. 

>>> Informačné stretnutie k priebehu bude v utorok 16. mája 2023 v Divadle Štúdio tanca. 

>>> Autorkou projektu “Tričko a džínsy” je Katarína Zagorski, vzniká v jej produkcii v spolupráci s Divadlom Štúdio tanca. Autorka predstavenie zahajuje a ukončuje. 

>>> Na bubnoch predstavenie naživo sprevádzajú Samuel Kmotorka a Jozef Banyák.

>>> Tanečníkmi “Tričko a džínsy” môžu byť profesionálni aj amatérski tanečníci, študenti tanečných škôl v meste, ľudia, ktorí majú radi tanec a každý, kto splní podmienku (musí si zaobstarať tričko a džínsy vo svojom výbere a tiež vhodnú obuv). 

THE LAUGHING GAME je tanečné sólo skúmajúce somatiku smiechu. Choreografická pocta, ktorá oslavuje smiech ako akt ľudskej spolupatričnosti a empatie. Anatomizáciou a rozpitvávaním fyzickosti smiechu THE LAUGHING GAME odhaľuje širokú škálu emócií prítomných v smiechu, jeho nákazlivú silu a oslobodzujúci účinok. Smiech je oveľa viac ako len prejav niečoho smiešneho. Smiech tvorcovia zobrazujú ako fyzický prejav širokého spektra veľmi zmiešaných pocitov. Prechodom cez rôzne stavy v rámci smiechu performer zavedie publikum na reflexívnu a oslobodzujúcu cestu podmanivou silou smiechu. Dielo nerozlišuje len smiech a humor, ale oddeľuje aj formu a zvuk smiechu od zámeru a sociálneho kontextu, ktorý má smiech v každodennom živote. Publikum je pozvané, aby sa zapojilo svojimi bezprostrednými a nefiltrovanými reakciami. THE LAUGHING GAME je poctou smiechu – oslavou jeho funkcií a osobitosti.

Koncept, choreografia a tanec: Antoinette Helbing
Zvuk: Niels Bjerg
Svetlá: Carina Backmann Persson
Kostýmy: Inbal Lieblich

Predstavenie fyzického divadla je reflexiou jednosmerného štrukturálneho systému, podľa ktorého sa spoločnosť orientuje. Poukazuje na jej paradoxnú morálku, mocenské hry a stratu orientácie, keď sa táto štruktúra stratí. Inscenácia ako pohybová výpoveď o dnešku je zmesou súčasného tanca, divadla, salsy, humoru a improvizácie.

Choreografia a réžia: Manuel Ronda
Performancia: Andrej Štepita
Hudba: Eva Sajanová
Svetlá, scéna, kostýmy: Dorota Volfová
Produkcia: Tanečno o. z.

Vyskúšajte odvážne nápady, riešte neočakávané situácie, zlyhajte bez strachu… Tento workshop vás vyzve, aby ste sa postavili svojim vnútorným démonom a vystúpili zo svojej komfortnej zóny. Pretože Los Informalls sú presvedčení o tom, že potrebujeme viac miest a príležitostí, kde sa môžeme uvoľniť, zabaviť a stratiť hlavu:

„Keby všetci viac tancovali, svet by bolo lepšie miesto“.

Techniky, nástroje a prístupy, ktoré používajú, boli vyvinuté na základe ich dlhoročných skúseností s improvizáciou a javiskovým vystupovaním. Poskytujú príjemné a bezpečné prostredie, kde si každý môže vyskúšať tanec bez posudzovania. Tréning zahŕňa rôzne prvky od čistej telesnosti tanca, kontaktnej improvizácie a akrobacie až po hudbu, spev alebo divadlo.

Workshop sa bude konať počas 2 dní.

Vstupné: 10€ za jeden deň workshopu, 15€ za oba dni.

Candoco je popredná svetová profesionálna tanečná spoločnosť. Prepája mainstream s experimentálnym tancom, ich odvážny prístup a silné spolupráce vytvárajú výrazné predstavenia. Oslavujú rôzne spôsoby videnia, bytia a tvorby umenia, rúcajú bariéry o tanci a zdravotnom postihnutí, čím rozširujú vnímanie toho, čo všetko môže byť tanec.

Markéta Stránska  má dlhú umeleckú históriu v oblasti ľudového tanca a bábkarstva. Počas štúdia fyzioterapie na univerzite začala pracovať ako zdravotnícky klaun vo východočeských nemocniciach. Od roku 2012 Markéta pôsobí na súčasnej tanečnej scéne v celej Európe. V septembri 2018 úspešne odpremiérovala svoj choreografický sólový tanečný debut FLY! Predstavenie bolo mnohokrát uvedené v rámci Českej republiky, Slovenska, Nemecka, Ruska, Francúzska, Maďarska, Poľska a Chorvátska. Odvtedy pokračuje v rozvíjaní svojej praxe prostredníctvom rôznych workshopov, umeleckých rezidencií a vedením choreografického výskumu. Samu seba opisuje ako pomerne nízku ženu s tmavými blond stredne dlhými vlasmi, ktorá chodí s jednou nohou, jednou protézou a dvoma barlami.

Tanec pre každé telo je témou tohto ročníka festivalu Dni tanca / Dance days. S účastníkmi diskusie Kultúra bez bariér chceme poukázať na prácu so znevýhodnenými skupinami umelcov a pracovníkov v kultúrnej oblasti, ale aj sprístupnenenie kultúrnych akcií divákom so špecifickými potrebami. Prediskutujeme tiež systémové kroky, ktoré sa dejú alebo by sa mali diať k dosiahnutiu inkluzivity.

Diskutujúci:
Markéta Stránská – Choreografka, performerka a fyzioterapeutka.
Jason Yap – člen súboru DŠT, iniciátor projektu The Background dancer
Iveta Škripková – riaditeľka BNDR, iniciátorka BB22, vzdelávanie divadlom
Moderuje Adrián Kobetič

VSTUP VOĽNÝ

Predstavenie v rámci projektu Hráme spolu – festivalovej spolupráce Zámockých hier zvolenských a Dni tanca / Dance days 2023.

Horror Vacui vznikalo v Divadle Štúdio tanca v decembri 2022. Je to unikátne dielo založené na metódach reuse (znovupoužitie) a recycle (recyklácia) umenia. Tieto metódy sú možno vo svete už dobre známe, no na Slovensku ide najmä v súvislosti so súčasným tancom o ojedinelosť. Horror Vacui je teda akousi spleťou troch diel zoskupenia Amplio Espectro. Jeho členom je Arturo Lugo, scénograf a choreograf, ktorý v priebehu niekoľkých týždňov strávených v DŠT s naším umeleckým tímom položil základy Horror Vacui. Prečo základy? Pretože Horror Vacui je tzv. open source dielo, ktoré môžeme a budeme ďalej rozvíjať a prispôsobovať podľa potrieb priestoru, divákov, tanečníkov…dalo by sa povedať, že nikdy neuvidíte to isté Horror Vacui.

Koncept a choreografia: Arturo Lugo – Amplio Espectro
Kostýmy a scénografia: tun_projekt_studio
Svetelný dizajn: Arturo Lugo, Andrej Fábik
Hudba: Santiago Blaum

účinkujú – umelecký súbor DŠT:

Tibor Trulik
Michaela Mirtová
Diego Álvarez Sanóu
Indira Chamalé Ortiz
Cindy Ng

Vstupenky budú v predaji prostredníctvom festivalu Zámocké hry zvolenské.

Predstavenie v rámci spolupráce HRÁME SPOLU festivalov Dni tanca / Dance days 2023 a Zvámocké hry zvolenské.

AUTORSKÁ POHYBOVÁ STEREODRÁMA SKÚMAJÚCA KREHKOSŤ. 

“Hlučný hnev, tichý hnev, všetok hnev búra a ničí všetko krehké. Lásku poznám ako dusivú a manipulatívnu okolnosť, ktorá denne kontroluje, či si ju zaslúžiš. Neľutujem sa, som veľká, obratne fingujem boj. Nie sme na to stavané. Môžeš utekať, môžeš sa cítiť na roztrhanie, ale nestane sa to. Okamih tesne pred výbuchom je tak únavný. Tak ukrutne únavný. Ale budeš chcieť ho zažiť. Opäť sa rozbehnúť.” 

Kultúrna scéna na Slovensku je pestrá nie len vo svojich funkciách a zameraní, ale aj v spôsobe fungovania, financovania či formách pôsobenia. Nezávislé a zriaďované kultúrne organizácie majú vo svojej podstate veľa spoločného, ale často narážajú na legislatívne a administratívne limity. Prieniky v možnostiach spolupráce týchto dvoch segmentov budú počas panelovej diskusie skúmať zástupcovia oboch strán spektra.

Diskutujúci:
Israel Aloni – keynote
Andrej Petrovič – umelecký šéf baletu súčasného tanca / Národné divadlo Košice
Zuzana Psotková – dramaturgička perfoming art / Tabačka Kulturfabrik Košice
Ivica Franeková – koordinátorka projektov pre deti a mládež / Divadlo Jána Palárika Trnava
Andrej Štepita – organizátor festivalu Tanečno Námestovo
Daniela Kubíková – Dom kultúry Námestovo
Andrea Puchalíková, Petr Novák, Silvie Zeinerová Sanža – Divadelní svět Brno
Moderuje: Adrián Kobetič, kurátor umenia mesta Trnava

VSTUP VOĽNÝ

Predstavenie + diskusia

Buďte svedkami intimity, virtuozity a precíznosti v najnovšom diele od oceňovanej newyorskej choreografky Jeanine Durningovej. Last Shelter je performatívny experiment skúmajúci pretrvávajúcu ľudskú túžbu vybudovať niečo spoločne. Pri každom uvedení predstavenia vidia diváci iné, unikátne dielo. Choreografia balansuje na hranici toho, čo by mohlo byť, v neustále meniacom sa prostredí a zdôrazňuje rýchlosť a presnosť rozhodovania každého tanečníka od okamihu k okamihu, niekde medzi vplyvom a kolektívnou vôľou.

S presnosťou a pozornosťou sa tanečníci oddávajú a zápasia s časom, miestom a osudom, nachádzajú dočasnú rovnováhu v provizórnych štruktúrach a významoch. 

Prečo by ste to mali vidieť podľa dramaturgov festivalu

Toto predstavenie búra predsudky o tom kto je, alebo môže byť profesionálny tanečník, aké má mať telo, kde sú jeho fyzické limity. Zároveň nás ako divákov konfrontuje s vlastnými limitmi, motivuje nás vlastnou silou prekonávať bariéry. Dokazuje, že sme schopní dosiahnuť viac, než by sme si vedeli sami predstaviť. Candoco je inkluzívna tanečná skupina, ktorá pracuje s ľuďmi s fyzickými obmedzeniami aj bez nich. Súčasný tanec je pre nás typom tanca, ktorý nepozná hranice, nemá kodifikovanú techniku, je esteticky podmienené autorom. Je v ňom miesto pre každé telo.

Autor: Candoco Dance Company
Choreografia: Jeanine Durning
Umelecké vedenie: Charlotte Darbyshire
Scéna/Kostýmy: Nicolai Hart-Hansen
Skladateľ: Tian Rotteveel
Svetelný dizajn: Zeynep Kepekli
Foto: Camilla Greenwell
Film: Dorothy Allen-Pickard
Zvuk: Caroline Burn

Účinkujú: Ben Ash, Anna Seymour,  Joel Brown, Jane Mason, Fernanda Muñoz-Newsome, Laura Weston, Sean Murray, Annie Edwards

Budúca hviezda európskych kabaretov éry Belle Epoque, Loïe Fuller, sa narodila na americkom Stredozápade a nič z jej pôvodu nepredurčovalo túto farmársku dcéru k tomu, že raz bude tancovať v parížskej Opere. Ale stalo sa. Skrytá v metroch hodvábu, ruky predĺžené dlhými drevenými tyčami, Loïe znovu objavuje svoje telo na javisku a uchvacuje publikum každý večer o trochu viac svojim revolučným Serpentínovým tancom. Oslní celé mesto a stane sa ikonou, žiariacim symbolom jednej generácie. Významní obdivovatelia jej padajú k nohám: Toulouse-Lautrec, bratri Lumiérovci, Rodin… Dokonca aj keď jej hrozí, že si fyzickou námahou zničí chrbát, aj keď jej žiara reflektorov spaľuje oči, nič ju nezastaví v túžbe stále zdokonaľovať svoje umenie. Až stretnutie s Isadorou Duncan – mladou tančnicou bažiacou po sláve – privedie túto ikonu zo začiatku 20. storočia k pádu.

La Danseuse, Česko, Francúzsko, Belgicko, 2015, far., 108 min

Vstupenky budú v predaji na mieste pred začiatkom premietania.

Workshop pre prihlásených účastníkov s verejnou prezentáciou v Banskej Bystrici a vo Zvolene.

Prihlasujte sa na workshop tu.

Predstavenie Jáma lvová je inšpirované mediálnou manipuláciou a populizmom. Prenesením do verejného priestoru a zvýšením počtu performerov získava nový rozmer a intenzitu. Ukazuje spoločenskú silu tanca ako participatívneho umenia, ktoré sa vyjadruje k aktuálnym problémom a naviac zábavnou formou!

Prihlásených účastníkov tohto projektu čaká dvojdňový workshop, počas ktorého sa naučia 10 minútovú choreografiu a zároveň ich bude čakať kreatívna tanečná práca vedená choreografkami vo dvojiciach či skupine, z ktorej vznikne nový pohybový materiál. Tento materiál bude súčasťou záverečnej performancie. V choreografii sa pracuje najmä s jednoduchými gestami a krokmi zakomponovanými do rytmických štruktúr. Dôležité je teda mať dobrú pohybovú pamäť a cit pre rytmus. 

Harmonogram: 
workshop so Sabinou Bočkovou a Johanou Pockovou sa uskutoční:
v piatok 9. 6. a sobotu 10. 6. vždy od 10:00 do 16:00

verejná performancia:
v sobotu 10. 6. o 17:00 v Banskej Bystrici
v nedeľu 11. 6. o 11:00 vo Zvolene

Tanec (polo)postihnutých – tanečné dielo Tanzwerke Vanek Preuß dekonštruuje Beethovena – Postheroica. Súčasný tanec sa stretáva s elektronickými Beethovenovými aranžmánmi. Postheroica si pripomína (ne)mŕtveho Beethovena a spochybňuje jeho glorifikáciu.

Prečo by ste to mali vidieť podľa dramaturgov festivalu

Karel Veňek reprezentuje staršiu generáciu choreografov, ktorý sa neprestal svojím dielom vyjadrovať k aktuálnym témam. Uskupenie tanzwerkevanekpreuss pracuje generačne otvorene, v ich projektoch nájdete začínajúcich umelcov, aj tanečníkov na dôchodku. V diele Postheroica nám Vaněk pripomína (ne)mŕtvého umelca Beethovena a spochybňuje jeho glorifikáciu. Ako by sme vnímali takýto počin od začínajúceho umelca, a ako naň nahliadame cez optiku zrelého choreografa?

Tanec: Dwayne Holliday, Nora Vladiguerova, Tobias Weikamp
Réžia / Choreografia: Karel Vaněk
Koncept / Dramaturgia: Guido Preuß
Kompozícia / Editácia: Mogens Kragh, Thiemo Löhl, Ludwig van Beethoven op. 27.2
Kostýmy: Melanie Riester
Produkcia: Tanzwerke Vanek Preuß, Ton25, Dreumpalast e.V. / Cultural Center Brotfabrik

Predstavenie v rámci projektu Hráme spolu – festivalovej spolupráce Zámockých hier zvolenských a Dni tanca / Dance days 2023.

David a Tomáš z OVVIO spochybňujú zákony gravitácie a svoje vlastné schopnosti. Jednoduché drevené dosky sa menia na rôzne vychytávky, ktoré ich vedú k tomu, že musia neustále prekonávať nové výzvy. Či už ide o silu, koncentráciu, odvahu alebo dôveru, všetko závisí od toho, akú hru v danom momente hrajú.

Riziko je vnímané ako nevyhnutná súčasť ich práce, obaja sa vystavujú nebezpečenstvu, ale je tiež evidentné, že vedia narábať s telom a padať. Divák sa pri sledovaní performancie neubráni zadržiavaniu dychu. Publikum je spútané napätím generovaným hrami odohrávajúcimi sa na javisku, pričom na neho príjemne pôsobia estetické obrazy.

Každá akcia zodpovedá reakcii: vznikajú a ničia sa dosky, trámy, drevené konštrukcie. 

Napriek nebezpečenstvu je prekonaný strach a každý akt rovnováhy je zároveň nestabilný. OVVIO je tiež estetickým cvičením v zákonoch gravitačnej fyziky a zakaždým vytvára nepravdepodobnosť, rovnako ako hod kockou. OVVIO sa deje. 

Autori: David Diez Mendez & Tomáš Václavek
Réžia a koncepcia: Kolektiv Lapso Cirk
Outside eye: Francesco Sgrò, Morgan Cosquer, Jorge Albuerne
Hudba:  Gabriele Mitelli & Nicola Di Croce
Svetelný dizajn: Flavio Cortese

Vstupenky budú v predaji cez organizátora Zámockých hier zvolenských.

Workshop k tanečnému dielu Raimondy Gudavičiūtė M(other).

Workshop je možnosť pre rodičov stráviť čas s dieťaťom v hravom prostredí, kde je pohyb hlavným nástrojom komunikácie. Rôzne hravé úlohy sú navrhnuté tak, aby stimulovali predstavivosť dieťaťa a posilnili jeho uvedomenie si tela.
Hravou formou sa budeme zaoberať každodennými pohybovými vzormi a pokúsime sa zistiť, o koľko viac pohybu môže byť nad rámec bežných procesov – ako chôdza, beh alebo hranie futbalu.
Spoločne vytvoríme priestor plný slobody, prebudíme v deťoch a rodičoch zmysel pre dobrodružstvo, vydáme sa na nepoznanú, tvorivú cestu fantázie a objavíme nové veci o sebe a našom svete.

Kapacita na workshop je obmedzená na 20 účastníkov. Vstupenka platí pre jednu skupinu, rodinu, ale aj pre jednotlivcov.

Workshop pre prihlásených účastníkov s verejnou prezentáciou v Banskej Bystrici a vo Zvolene.

Prihlasujte sa na workshop tu.

Predstavenie Jáma lvová je inšpirované mediálnou manipuláciou a populizmom. Prenesením do verejného priestoru a zvýšením počtu performerov získava nový rozmer a intenzitu. Ukazuje spoločenskú silu tanca ako participatívneho umenia, ktoré sa vyjadruje k aktuálnym problémom a naviac zábavnou formou!

Prihlásených účastníkov tohto projektu čaká dvojdňový workshop, počas ktorého sa naučia 10 minútovú choreografiu a zároveň ich bude čakať kreatívna tanečná práca vedená choreografkami vo dvojiciach či skupine, z ktorej vznikne nový pohybový materiál. Tento materiál bude súčasťou záverečnej performancie. V choreografii sa pracuje najmä s jednoduchými gestami a krokmi zakomponovanými do rytmických štruktúr. Dôležité je teda mať dobrú pohybovú pamäť a cit pre rytmus. 

Harmonogram: 
workshop so Sabinou Bočkovou a Johanou Pockovou sa uskutoční:
v piatok 9. 6. a sobotu 10. 6. vždy od 10:00 do 16:00

verejná performancia:
v sobotu 10. 6. o 17:00 v Banskej Bystrici
v nedeľu 11. 6. o 11:00 vo Zvolene

Verejná prezentácia workshopu Jáma lvová UNLIMITED.

Jáma lvová začala ako performatívny výzkum médií, politického populismu a ich manipulatívnych síl. Dve performerky sa stávajú stelesnením fyzických a vizuálnych obrazov inšpirovaných mediálnym priestorom. V neutíchajúcom tanečnom duete padajú spolu s divákom do symbolickej jamy levovej, ktorá sa stáva priepasťou neistôt a nejednoznačnosti. 

Sabina Bočková a Johana Pocková vo svojom diele balansujú na hranici medzi zábavou a zvrhlosťou, prechádzajú od manipulácie diváka k seba manipulácii a oscilujú medzi rolami vodcov a rolami obetí. S nezvyklou ľahkosťou a významovou otvorenosťou prechádzajú cez všeobecne známe figúry sociálno – kultúrnych referencií a vytvárajú široký priestor pre vlastnú interpretáciu, kritické myslenie a zaujatie osobného postoja. Jáma lvová je elektrizujúca performance s vyhroteným emočným nábojom a vysokou intenzitou, ktorá v kombinácii s prenikavou živou hudbou vytvára a používa, až zneužíva, svoju vlastnú atmosféru k vytvoreniu silného emočného tlaku.

Koncept a choreografia: Sabina Bočková a Johana Pocková
Dramaturgia: Viktor Černický
Hudba: Lukáš Palán
Produkcia: POCKETART
Koprodukcia: TANEC PRAHA z.ú., PONEC – divadlo pro tanec, Centrum choreografického rozvoja SE.S.TA

Tanečné dielo M(other) zdôrazňuje výzvu, ktorú materstvo predstavuje pre profesionálny život umelca. Problém nie je zobrazený zvonku ale v priamom prenose na javisku. Matka a syn sa na javisku hrajú, tancujú a spoločne interagujú a obaja ukazujú nádhernú energiu, ktorú možno čerpať zo vzťahu matka-syn a z komplexnosti, ktorá je vytváraná pre každodenný život, no najmä profesný život.
Dielo analyzuje rôzne roly, s ktorými matka žongluje a ktoré sa opakovane v priebehu tanca  prekrývajú, miešajú a protirečia si. Postavenie dieťaťa, jeho želania a nároky, ako aj jeho neustále sa meniaci pohľad na matku sú zobrazené aj v “M(other)”. 
“M(other)” je tanečné dielo, v ktorom na javisku matka a syn spoločne riešia rôzne otázky, ale nikdy nestrácajú svoj dôverný vzťah a spoločnú vášeň pre tanec.

Prečo by ste to mali vidieť podľa dramaturgov festivalu

Kde sú všetky matky? Doma? Kde sú ich deti? V škôlke? Raymonda dokazuje, že rolu matky a profesionálnej tanečnice je možné prepojiť, že jej syna nemusí strážiť opatrovateľka, aby sa mohla venovať svojej práci. Že každý z nás sa može vlastným spôsobom popasovať s typizovaným spoločenským kastovaním. 

Koncept, choreografia: Raimonda Gudavičiūtė
Koncept, Dramaturgia: Ingrida Gerbutavičiūtė
Tanec: Raimonda Gudavičiūtė, Elias Haun
Bboy Choreografia: Keven Göbel
Výprava, Animácia: Medilė Šiaulytytė
Hudba: Richard Millig
Technické zabezpečenie, Svetlá: Sebastian Schackert
Video projekcia: De-Da Productions

Verejná prezentácia workshopu Jáma lvová UNLIMITED.

Jáma lvová začala ako performatívny výzkum médií, politického populismu a ich manipulatívnych síl. Dve performerky sa stávajú stelesnením fyzických a vizuálnych obrazov inšpirovaných mediálnym priestorom. V neutíchajúcom tanečnom duete padajú spolu s divákom do symbolickej jamy levovej, ktorá sa stáva priepasťou neistôt a nejednoznačnosti. 

Sabina Bočková a Johana Pocková vo svojom diele balansujú na hranici medzi zábavou a zvrhlosťou, prechádzajú od manipulácie diváka k seba manipulácii a oscilujú medzi rolami vodcov a rolami obetí. S nezvyklou ľahkosťou a významovou otvorenosťou prechádzajú cez všeobecne známe figúry sociálno – kultúrnych referencií a vytvárajú široký priestor pre vlastnú interpretáciu, kritické myslenie a zaujatie osobného postoja. Jáma lvová je elektrizujúca performance s vyhroteným emočným nábojom a vysokou intenzitou, ktorá v kombinácii s prenikavou živou hudbou vytvára a používa, až zneužíva, svoju vlastnú atmosféru k vytvoreniu silného emočného tlaku.

Koncept a choreografia: Sabina Bočková a Johana Pocková
Dramaturgia: Viktor Černický
Hudba: Lukáš Palán
Produkcia: POCKETART
Koprodukcia: TANEC PRAHA z.ú., PONEC – divadlo pro tanec, Centrum choreografického rozvoja SE.S.TA

Bez ťažkej práce nerastie nič, okrem buriny. 
Ľudová múdrosť 

Sólo, v ktorom sú súčasne dvaja. Každý za seba sa o niečo usiluje, hľadá vlastné postupy. Predlžuje okamih ľahkosti, odďaľuje padanie. Občas pritlačí na pílu, nevie sa nesnažiť. Krehká rovnováha v dialógu s tým druhým, s materiálom a fyzikálnymi silami. Oscilácia snahy budovať, rásť, posúvať vpred a gravitácie, ktorá tlačí jasne – nadol. Dokedy a ako veľmi sa dá usilovať, keď výsledok nezávisí len od nás? Vieme vlastné úsilie pustiť z rúk?

Koncept: Lukáš Bobalik, Maja Hriešik, Dana Tomečková
Choreografia, tanec: Lukáš Bobalik
Dramaturgia: Maja Hriešik
Výtvarná spolupráca: Dana Tomečková
Pohybová spolupráca: Jaro Viňarský
Hudba: Nikolaj Nikitin
Kostým: Michaela Bednárová / puojd
Svetelný dizajn a hudobná spolupráca: Lukáš Kubičina
Producent: T-O-K Tanec/Osobnosť/Kontext

Medúza sú obrazy na javisku, ktoré nám umožňujú opustiť záchytné body a pýtať sa na vnímanie hraníc. Hraníc mezi životom a smrťou, svetlom a temnotou, nádejou a beznádejou. Hraníc ako výrazu krehkých okamihov, ktoré prevracajú beh života. Vďaka jedinečnému prístupu choreografky Marie Gourdain, ktorá výchadza zo svojho výtvarného vzdelania, je Medúza inscenáciou postupujúcou od obrazu k pohybu. Od východiskového bodu – obrazu Plť Medúzy Théodora Géricaulta – ku koláži, ktorá odkazuje na jej vnímanie dnešného sveta. Lineárny pohľad už nestačí, je potrebné brať do úvahy jednotlivé vrstvy zmyslu, ktoré sa transparentne prelínajú. Skúmanie hraníc sa ukazuje v prítomnosti geometrických objektov a figurálnych tiel, ktorých expresívny pohyb je v kontraste k minimalistickej a funkčnej manipulácii s týmito strohými objektami. 

„Obraz plte stratenej na mori je pre mňa metafora vyjadrujúca stav našej spoločnosti. Vnímam to tak, že politicky sa blížime k zásadnej zmene. Cítime, že niečo nefunguje, nevieme kam ísť a nepoznáme odpovede. Postupne opúšťame pevné body danej minulosti. Libanonsko-kanadský režisér Wajdi Mouawad krásne popisuje obdobie, kedy sa starý svet rozpadá a nový svet ešte nevznikol, ako obdobie monštrozity. Je to obdobie monštrozity, ktoré charakterizuje práve Medúza – antická figúra – symbol chaosu, rozbitia všetkých foriem. Desí nás keď kričí, skamenie nás pohľadom, je to žena i muž, je smrteľná i monštrum, nie je jednoduché ju definovať, každú chvíľu je iná. Všetko sa rýchlo mení a my sa nachádzame v tej mutácii, v tom prechode.” hovorí Marie Gourdain.

Prečo by ste to mali vidieť podľa dramaturgov festivalu

Festival venujúci sa telu uzatvárame predstavením, ktoré nám ukazuje telo ako nositeľa ľudskosti. Obracia sa k osudu ľudstva, zamýšľa sa nad spoločným súžitím ľudí na Zemi.  Presúvame sa od fyzikality k humanite, sledujeme reakcie človeka na vymedzenej ploche, jeho meniace sa emócie, reakcie k ďalším stroskotancom, pozorujeme spoločenské chovanie v extrémnej situácii. Sme telá vo vojne, sme telá v blahobyte, sme telá umierajúce v túžbe po budúcnosti.

Choreografia, scénografia: Marie Gourdain 
Performerka a peformeri: Sabina Bočková, Florent Golfier, Marek Menšík, Jaro Ondruš, Matthew Rodgers
Svetelný dizajn: Zuzana Režná

(USA, 1987, 96 min, Emile Ardolino)

V lete roku 1963 sedemnásťročná Frances, prezývaná Baby, trávi prázdniny spolu s rodičmi a staršou sestrou Lisou v hotelovom komplexe pre zámožných dovolenkárov. Keďže Baby plánuje, že budúce leto nastúpi do mierových jednotiek, chce si svoje posledné slobodné leto bez povinností užiť do posledného dňa. Baby nevychádza dobre s Lisou a nudí ju až k slzám, že sa musí otravovať pri povinnom programe pre starších hostí hotela. Jednej noci – keď nemôže spať – začuje zvuky hudby, ktoré prichádzajú a blízkosti hotela. Zistí, že v ubytovni personálu sa koná divoká tanečná party, kde tanečníci predvádzajú tance, ktoré by snobskí hoteloví hostia označili prinajmenšom za neslušné a hriešne. Divoké mambo sa Baby ihneď zapáči, rovnako ako jej padne do oka sympatický tanečný inštruktor Johnny. Zaľúbené dievča by s ním najradšej odteraz trávilo každú minútu. A keď Johnnyho tanečná partnerka Penny zistí, že je tehotná s jedným z čašníkov, je jasné, že nemôže tancovať v súťaži organizovanej vedľajším hotelom. Baby sa okamžite začne učiť kroky ohnivého mamba, aby s ním mohla tancovať v súťaži. Konzervatívne okolie a atmosféra povýšenosti im však do cesty postavia nejednu prekážku…

Uvádzame z 35mm filmovej kópie v pôvodnom znení s českými titulkami.